V rámci bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa vyskytuje niekoľko častých a opakujúcich sa situácií, kedy je sa nedodrží právne vymedzenie používania strojov. Toto nedodržanie môže spôsobiť ujmu na zdraví a najčastejšie to sú:

1. Prevádzkovanie zariadenia, ktoré je neregistrované, resp. nie je homologované a nespĺňa štandardne platné normy

Používané zariadenie bolo uvedené na trh resp. do používania, či už prostredníctvom importéra alebo iných subjektov, bez dodržania všetkých bezpečnostných a technických požiadaviek, ktoré je nevyhnutné dodržať pri konkrétnom type zariadenia alebo stroja. Najčastejšie sú to zariadenia, ktoré už nespĺňajú nové, aktualizované požiadavky  noriem. Teda zariadenia, ktoré predtým spĺňali štandardy, no v súčasnosti už nie sú vyhovujúce. Táto situácia vzniká vtedy, ak sa dané zariadenia nestihli predať alebo vyrobiť do obdobia aktualizácie nových štandardov.

Ďalej sú to zariadenia, ktoré neboli nikdy overené alebo posúdené na základe zhody podľa platných štandardov. Stroje, ktoré prešli certifikačným procesom a ktoré prešli aj procesom kontrolovania zhody, sú označené značkou „CE“. Zariadenia a celkovo výrobky najmä materiálne, ktoré nemajú toto označenie by nemali byť dostupné či už na predaj/kúpu a ani na používanie. „Špecialitou“ najmä v krajinách s nižším ekonomickým štandardom alebo v menej príjmových firmách je, že bez ohľadu na certifikovania alebo necertifikovania daného zariadenia, sa konkrétne zariadenia modifikujú.

Pokiaľ nebolo zariadenie certifikované a vykoná sa na ňom modifikácia, konkrétny používateľ si je vedomí toho, že zariadenie nikdy nebolo ani pred modifikáciou, ani po nej nikdy bezpečné. Riziko úrazu je vysoké. Zákernejší prípad sa vyskytne vtedy, ak sa modifikácia vykoná na zariadení, ktoré bolo certifikované, no po modifikácii nebolo opätovne certifikované. Podľa dokumentácie  a aj znaku “CE” môže byť používateľ v domnení, že zariadenie je nezávadné, no nie je to tak. Po správnosti by mala byť modifikácia zdokumentovaná a mala by prejsť opäť kontrolou zhody. Avšak to stojí peniaze a čas, a preto sa nie vždy proces vykonanie zhody opätovne vykoná. Tento prípad však má ešte ďalšie úskalie. Pokiaľ sa takto modifikované zariadenie dostane do prevádzky personálom, ktorý nebol oboznámený s modifikáciami – rozsahom a vplyvom na zariadenie, môže dôjsť k fatálnym škodám na zdraví obsluhujúceho personálu alebo personálu v bezprostrednom okolí. Pokiaľ máte pochybnosti o stave a funkcionalite daného zariadenia, nepoužívajte takéto zariadenie.

2. Súčasť stroja alebo jeho periféria, ktorá zabraňuje vzniku úrazu

Každé, najmä zložitejšie a nebezpečnejšie zariadenie, má svoje ochranné prostriedky, ktoré zamedzujú vzniku úrazu. Tieto pomôcky môžu byť pasívne alebo aktívne (mechanické/elektronické). Medzi pasívne patria plexisklo alebo iné zábrany a medzi aktívne rôzny druhy poistiek, elektroniky alebo malej mechanizácie, ktorá vykonáva určitú úlohu. Z rôznych dôvodov, či už vyššieho výkonu alebo funkcionality, zníženiu hmotnosti a ďalších, sa ochranné pomôcky demontujú alebo znefunkčnia. Toto konanie je v rozpore s platnými právnymi predpismi na Slovensku. Podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 392/2006 Z. z., čl. 2.8 prílohy č. 1 o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov, musia byť aj pohybujúce sa časti zariadení, ktoré môžu spôsobiť úraz, byť vybavené pasívnym ochranným prvkom – teda krytom alebo iným zariadením, ktoré zamedzí prístup k bezprostrednej oblasti ohrozenia zdravia. Použité môžu byť aktívne ochranné zariadenia, ktoré neobmedzia samotný prístup k nebezpečnej oblasti zariadenia, ale samotnú nebezpečnú časť zariadenia obmedzí v prípade detekcie možnosti ohrozenia zdravia pri práci. Pre súčasti, ktoré zamedzujú vzniku úrazu platia tieto základné zásady:

  • Ich umiestnenie by malo byť v primeranej vzdialenosti od miesta vzniku potenciálneho úrazu
  • V závislosti od ich aplikácie nesmie vznikať ďalšie nebezpečenstvo
  • Musia mať stabilnú konštrukciu
  • Nesmú sa dať ľahko demontovať alebo znefunkčniť
  • Ich riešenie by nemalo zabraňovať vo výhľade obsluhujúceho personálu na miesto, kde sa vykonáva proces používania prostriedku
  • Zároveň by ochranné prostriedky mali chrániť personál aj v prípade vykonávania údržby a servisu, ak je to možné, a nie je demontáž ochranného prostriedku nevyhnutná za účelom údržby a servisu

V praxi sa najčastejšie odstraňujú ochranné prostriedky, ktoré do istej miery znižujú komfort používania prostriedku – rôzne druhy dvierok alebo kvázi prekážok, ktoré treba často posúvať, odkloniť alebo vykonať podobný, jednoduchý a často opakujúci sa úkon.

V súčasnosti sa na zamedzenie úrazov používajú aj rôzne elektromechanické automatizované zariadenia, ktoré na základe senzora vedia vyhodnotiť potenciálne nebezpečie. Všetky takéto zariadenia môžu byť prostredníctvom internetu vecí prepojené na logickú jednotku, ktorá vie bez manuálneho zásahu človeka pozastaviť alebo iným spôsobom obmedziť daný pracovný prostriedok.

3. Nebezpečné pracovné postupy, ktoré sú riskantné a nie sú overené štandardmi alebo praxou

Každý podnikateľský alebo akýkoľvek iný subjekt, používa pri vykonávaní práce s pomocou pracovného prostriedku činnosť, ktorá je rozdielna, no s rovnakým pracovným cieľom (produkcia určitého výrobku). Každý subjekt môže mať iné know-how, ako vykonávať pracovný postup pri konkrétnom zariadení. Bohužiaľ výnimkou nie sú situácie, kedy sa takýto pracovný postup primárne prispôsobuje čo najvyššej produkcii a efektivite práce, a nároky na bezpečnosť pri práci sa dostávajú výrazne do úzadia. Takéto konanie je na Slovensku v rozpore s právnymi predpismi, rovnako ako prenechanie pracovného postupu priamo na svojvôľu personálu, vykonávajúci prácu na pracovnom prostriedku. V ideálnom svete by procesy mali byť určitým spôsobom prispôsobené aktuálnym normám pre obsluhu daného zariadenia, často však tomu tak nie je. Zamestnávateľ je povinný v rámci zaistenia bezpečnosti pri práci určiť konkrétne pracovné postupy. Tieto pracovné postupy by mali byť zdokumentované a interne schválené vedením konkrétneho subjektu, na najvyššej aj najnižšej riadiacej úrovni.

4. Nedostatočná alebo zle vykonávaná údržba zariadenia

Až pätina úrazov môže byť spôsobená pri údržbe pracovného prostriedku. Údržba býva v praxi opäť v menej vyspelých krajinách a subjektoch vykonávaná menej pravidelne, než sa odporúča výrobcom. Pravidelná údržba zaisťuje elimináciu rizika vzniku poruchy a teda aj vzniku úrazu. Údržba pracovného zariadenia sa často vykonáva až po poruche zariadenia, čo spôsobuje komplikácie v podobe zvýšenej zložitosti odstránenia poruchy. Tým pádom sa zvyšujú časové, finančné, materiálne a ľudské nároky na opravu. Často sa kvôli prestojom vykonávajú opravy neprofesionálne a bez zabezpečenia správneho postupu opravy, následnej kontroly a testovania správnosti opravy. Zo strany vlastníka alebo prevádzkovateľa zariadenia dochádza k núteniu opravovania zariadení v stave chodu, čo je v rozpore s nariadením vlády. Ak nie je možné vykonávať údržbu počas stavu, kedy je zariadenie vypnuté, musí sa zabezpečiť aby sa personál vykonávajúci údržbu nedostal do zóny nebezpečia. V sprievodnej technickej dokumentácií ku každému zariadeniu je uvedený spôsob a periodicita vykonávania údržby.

5. Práca na stroji bez dostatočných ochranných prostriedkov, pokiaľ sú potrebné a práca pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok

V rámci používania ochranných prostriedkov by mal mať zamestnávateľ vypracovaný zoznam povinných ochranných pomôcok pre konkrétnu pracovnú pozíciu, bezplatne poskytovať zamestnancom tieto prostriedky a vykonávať evidenciu o ich poskytnutí. Potrebné je udržiavať ochranné prostriedky v stave, v ktorom plnia svoju funkciu a zabezpečiť ich riadne používanie. Vhodne ako docieliť a pripomenúť používanie vhodného ochranného prostriedku pri konkrétnom zariadení, sú značky modrého kruhu, v ktorom sú naznačené pomôcky, ktoré sú potrebné k obsluhe daného zariadenia. Najčastejšie sú to pomôcky na ochranu tváre, zraku, sluchu, končatín a celého tela. V prípade používania niektorých aj stavebných zariadení ako vŕtačky alebo frézky, sa nesmú používať rukavice, rukávy nesmú byť voľné, ale pripevnené k ruke a tiež nesmú byť na rukách umiestnené okrasné alebo iné predmety akými sú náramky, prstene a pod. Tieto opatrenia zamedzujú zachyteniu odevu a následnému vtiahnutiu končatiny a osoby do nebezpečnej zóny. Rukavice sa môžu používať len na umiestnenie objektu k zariadeniu a len v čase nečinnosti zariadenia.

6. Vykonávanie činnosti v nevhodnom prostredí – škodlivé faktory v mieste vykonávania činnosti

Vykonávanie práce v prostredí, ktoré je pod vplyvom emisií plynov a ďalšieho pôsobenia, ktoré môže mať vplyv na osobu vykonávajúcu obsluhu zariadenia, môže mať negatívny dopad na bezpečnosť pri práci. Môže ísť tiež o prípad postihnutia podporno-pohybovej sústavy pri neprimeranej fyzickej záťaži na niektoré miesta ľudského tela.

Zariadenia, ktoré produkujú výpary alebo iné exhaláty, musia byť ošetrené minimalizovaním vplyvu na obsluhujúci personál napríklad odsávačmi pár alebo inými adekvátnymi zariadeniami. V prípade zariadenia, z ktorého môžu vypadávať fyzické viditeľné častice a predmety, musí byť takéto zariadenie vybavené ochranným prostriedkom, ktoré zodpovedá riziku možného ohrozenia zdravia obsluhujúceho personálu.